reklama

Taiwan

Krajina, ktorá mi ostane v pamäti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Písal sa rok 1999. V tento rok som sa so folklórnym súborom zúčastnil na medzinárodnom folklórnom festivale na Taiwane. Bolo to jedno moje najkrajšie leto aké som do tejto chvíle zažil. Po mesiacoch príprav sme sa konečne zbalili a odcestovali. Čakalo nás približne 16 hodín letu s medzipristátim v Bangkoku ( Thajsko ). Už tu sa začína môj prvý zážitok. Thajsko je povestné svojimi prísnymi trestami. Samozrejme keď som prechádzal kontrolou tak prístroj zapípal. Okamžite si ma zobrali na bok a dôkladne skontrolovali. Po asi piatich minútach zistili že to boli okuliare o ktorých som si myslel že sú z umelej hmoty. Ďalej sa nič nedialo a my sme pokračovali v ceste.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po pristáti v Tai Pei, keď sme opustili klimatizované lietadlo, tak nás ovalila horúčava a vľhkosť vzduchu, ktorý sa dal pomaly piť. To už bol večer, takže sme si to nevedeli predstaviť počas dňa. Vo vestibule na nás čakali naši sprievodcovia, ktorí nás každého srdečne privítali a ovešali kvetinami. Odprevadili nás k autobusu, s ktorým nás čakala ešte dlhá cesta po tomto nádhernom ostrove.

Na miesto sme dorazili v neskorých nočných hodinách, takže sme toho už moc nevnímali. Rozdelili sme si izby, zapli klimatizáciu a išli spať. Ráno na raňajkách v štýle zober si na čo máš chuť, sme sa dozvedeli, že počas noci bolo slabšie zemetrasenie, ale len veľmi málo z nás ho zaregistrovalo. Po raňajkách nasledoval presun na miesto vystúpenia, kde sme mali večerné predstavenie. Toto všetko sa odohrávalo vo veľkom vodnom parku. Všetci sme boli nadšení. Tá atmosféra a tí ľudia boli úžasní. Každého obdarovali dlhým potleskom a s krásnym úsmevom na tvári. Organizátori nám pripravili niekoľko prekvapení, aby sme sa náhodou počas tochto mesačného pobytu nenudili. Jeden deň nás zobrali, aby sme sa okúpali v Atlantiku. Bolo krásne počasie, velké vlny, vo vode veľa krabov a ževraj niekde aj žralokov, ale tých sme na šťastie nevideli. Iní deň nás organizátori zobrali do družstva, kde sme videli ako sa pestuje a spracúva ryža. Boli dni keď sme sa chodili s kamarátmi len tak pobicyklovať po meste. Veľmi nepríjemné bolo, keď sa vlastne kôli nám zrazili dve malé motorky, pretože sa šoféri pozerali na nás. Veď beloch v týchto končinách bol aspoň v tej dobe raritou. Po večeroch do polnoci pretože vtedy zhasínali pred ubytovňou lampy sme s domácimi hrávali basketbal. Vždy sa s nami podelili o občerstvenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raz nám organizátori prekvapili prekvapenie. Cesta trvala asi 6 hodín do tretieho najväčšieho mesta na ostrove a to do Taizhongu ( Taičungu ) Tam nás ubytovali v päť hviezdičkovom hotely a vystúpenie sme mali v najznámejšiom a najväčšiom obchodnom dome v krajine menom Sogo. Tu sa dalo zohnať všetko od výmyslu sveta. Zarazilo nás len jedno a to že, domáci pri otázke: ,,odkiaľ sme? A po jasnej odpovedi, že zo Slovenska, tak sa zatvárili trochu zarazene a pýtali sa či je to Severná Afrika.

V tomto hotely sme strávili dve noci a potom späť do ubytovne, kde sa konal festival. Už ani neviem koľko predstavení sme mali, ale bolo ich dosť. Stíhali sme tam všetko. Navštívili sme múzea, chrámy, galérie, parky a všeličo inšie. Čas uplynul a bolo sa treba vrátiť domov. Nikomu sa nechcelo, pretože bolo o nás veľmi dobre postarané, ale na výber sme nemali. Pomýňali sme ešte posledné peniaze, nakúpili suveníry a pobalili kufre. Domáci pri našom odchode aj plakali. Dokonca zobrali našu štátnu vlajku a bežali za autobusom. Slzy sme mali v očiach aj my, pretože spoznať toľko skvelých ľudí a nájsť si toľko nových kamarátov je úžasne. Cestou späť sme si rozprávali zážitky a v dobrom spomínali na všetkých tých ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi po dvoch mesiacoch nás všetkých zarmúťila správa o veľkom zemetrasení ktoré postihlo práve tú oblasť kde sme boli. Nebolo nám do rečí, pretože sme vedeli že to postihlo všetkých tých ktorí sa o nás tak starali. Umrelo tam veľa ľudí. Česť ich pamiatke.

Marián Moravčík

Marián Moravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý je zaľúbený až po uši do Slovenska a folklóru. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu